
Tekst piosenki
[Strofa]
Tu ca te domande chi songo, nun 'o saccio manco je
Tengo a chesta, nun è italiana e a me me chiamma „papi”
Mamacita viene mo, dimme, ma primma addò stive?
Pecché c”o grasso dint’ê mmane, forse manco me vedive
Voglio accattà diece palazze sulo p”e dà a mammà
E quanno po vò coccosa, nun ha dda manco parlà
Pecché nun saccio essa ancora quanto ancora sta ccà
Pecché purtroppo 'a vita oggi nun c”a pozzo accattà
Vulevo na scarpa costosa, mo 'a tengo 'e tutt”e culure
Vulevo chella guagliona c”o mezzo 'e tutt”e culure
Ca si passava, nun 'a guardavo, troppa bella pe’mmé
E mo m’addormo 'nzieme a essa, essa vò nu criaturo
Chi ha scritto a Bibbia, voglio fa sulo na domanda:
„Gesù Cristo, si esiste, addò sta? Addò cumanna?”
Stanno criature ancora ogge, 'o ssaje, ca moreno 'e famme
Pecché nun ce rispunne quanno nuje po pregammo?
'E patte 'e sanghe dint’ê stanze purtroppo l’aggio fatte
Mammà nun chiedere niente, a te spiegà è complicato
Tengo na vita annanze, ma già aggio fatto abbastanza
Primma ch”e scarpe bucate, mo stongo oro e diamante
Pecché nun saccio chi songo oppure chi vulesse essere
E moro cu na cattiveria e vivo cu nu malessere
Sto cercanno ancora ogge, sta chi s’accide pe’mmé
Dint’â capa ch”e penziere ca nun fanno pe’mmé
Mammà nun chiagne e mo s’addorme sempe e sulo serena
Però sta male e nun me trova quanno essa se sceta
M’essa vennuto tutte cose sulo pe essere sano
E saccio che po aggi”a murì sulo fra nu paro d’anne
Brrah
Tłumaczenie piosenki
Analiza piosenki
Geolier jest świadomy, że dziewczyna zwróciła się do niego dopiero teraz, gdy zaczyna odnosić sukcesy, dodając, że przed sławą, gdy miał ręce brudne od dawnej męskiej pracy, nie był brany pod uwagę.
Geolier teraz, gdy zarobił i zarabia, chce to wszystko oddać matce w taki sposób, aby traktować ją jak królową. Raper martwi się na myśl, że jego matka może umrzeć i żałuje, że nie udało mu się nabyć dobrego zdrowia.
Postać matki powraca często w albumie, pojawiając się jako ukochana obecność, której Geolier jest bardzo oddany, mimo że wie, iż przysparza jej wielu zmartwień. Geolier wciąż myśli o różnicach między swoją skromną przeszłością a dniem dzisiejszym. Ale i w tych słowach ukryta jest pewna melancholia.











Komentarze (0)